Nečakané prekvapenie

Už to bol rok čo skončila vojna s Dominionom. Bolo doobedie keď Alexander vošiel do otcovej pracovne v sídle klingonskej najvyššej rady.

"Posaď sa,"povedal Worf a bol ďalej ponorený do hlásení ktoré sa mu kopili na stole.

"Otec, dnes s Vami nebudem môcť isť na lov."

Worf odtrhol pohľad od stola a premeral si syna prekvapeným pohľadom."Martok ten lov chystal cely deň a bolo by veľmi neúctivé ak by sa nezúčastnil."

"Áno, ale"......Nedopovedal keď naňho dopadol otcov karhavý pohľad.

"Toto je moje posledné voľno než sa nalodím naRotarran,"

"Navyše , pokračoval na love sme za posledných desať dní boli už trikrát. "

"Ale nič si neulovil!"

"Ale ulovil"povedal potichu aby ho otec nezačul.

"Otec, dohodli ste sa bez toho žeby ste sa ma vôbec spýtali !"

"Si mladý bojovník a dobre vieš že sa potrebuješ zdokonaľovať"

"Pozri sľúbil som jej to ešte skôr ako ste sa s..."

"Jej?"

Alexander sebou trhol."No, vieš"zatváril sa ako keď bol malý a vyviedol niečo zle k čomu sa nechcel doznať.

"Jej"zopakoval Worf netrpezlivo. Alexander len prevrátil oči a postavil sa zo stoličky ako to zvykol robievať jeho otec keď musel povedať niečo nepríjemné.

"Niekoho som spoznal....je to....."

"V poriadku"Alexander pozrel prekvapene na otca. Zvyčajne s nim viedol krátke rozhovory ktoré končili hádkou."Ospravedlním ťa u Martoka on to........pochopí."Alexander sa musel pousmiať nad otcovým neskrývaným prekvapením ale nemal čas, musel odísť rýchlo aby si to otec náhodou nerozmyslel alebo mu nebodaj začal kázať.

Martok sedel vo svojej pracovni a nemohol si nevšimnúť Worfovu čudnú náladu."Ulovil si snáď toho najväčšieho targa na Qo'noSe a nechceš mi to povedať?"Spýtal sa naoko bez záujmu.

"Nie to len"nasadil znovu vážny pohľad.

"Dobre, pretože dnes chytíme poriadny kus! Ver mi, cítim to!"

"Ide o Alexandra."Martok zdvihol hlavu od stola.

"Vyviedol niečo?"

"Nie, ale nebude sa môcť k nám dnes pridať."

"Stalo sa mu snáď niečo?"

"Nie len .... ma niečo dôležité."

"Čo môže byt pre mladého bojovníka dôležitejšie ako cvičenie inštinktov?"

"Žena"povedal Worf rázne. Martok sa zarazil a chvíľu mu trvalo kým tu informáciu spracoval. Po chvíli ticha tresol päsťami o veľkú stoličku a na tvári sa mu vylúdil lišiacky úsmev .

"Aha ,rozumiem. No, už nie je dieťa ale zdá sa že ťa to prekvapilo."

Worf sa snažil nedať svoje rozpaky najavo.

"Ubehlo to rýchlo ale Alexander je múdry a ma srdce bojovníka. Ja nepochybujem o jeho výbere."

"Necháp to zle ale Alexander žil s ľuďmi dosť dlho. Vie vôbec ako sa ma správať ku klingonskym ženám?"

Worfa ta otázka zaskočila.

"Vychoval som ho ako klingona, pozná naše zvyky ."

"O tom nepochybujem ale ty sám si žil cely život s ľuďmi a vzal si si trila. Dvoril si sa niekedy klingonskej žene?"

Worfa sa to dosť dotklo ale nedal to na sebe príliš poznať.

"Áno ale....bol som vo vyhnanstve a ..."

"Nemusíš mi nič vysvetľovať. Vieš,"prerušil ho Martok."Alexander je mladý ale sú veci ktoré sa z kníh nenaučí."

"Možno by mu pomohlo keby si sa s nim porozprával ,"navrhol Worf.

"Možno by sme sa s nim mali porozprávať spolu."

Druhy deň dal Worf a Martok Alexandra zavolať. Keď vošiel do izby obaja sa tvárili vážne. V izbe bola tma a jediný zdroj svetla bol malý oheň medzi troma stoličkami.

"Spravil som niečo?"Spýtal sa automaticky.

"Posaď sa Alexander"pokynul mu otec. Mladík sa nervózne usadil na stoličku oproti mužom.

"Tak o čo ide?"

Worf chcel prehovoriť ale Martok ho predbehol.

"Viem že si to s otcom už preberal povedal a pozrel na Worfa a ja ho nechcem spochybniť ako otca ale už si dospelý a si zodpovedný za svoje činy. Vieš ide o to že si súčasťou tohto rodu a".......Martok nedopovedal pretože v tej chvíli vošla Sirella.

"Moja pani"oslovil ju s úctou Martok. Tá ho ale ignorovala a podišla k Alexandrovi.

"Vraj sa schádzaš s nejakou ženou!"Vybehla naňho drsne.

"To aaano" zakoktal sa a Worf by prisahal že ak by pohľady dokázali zabíjať už by bol mŕtvy .

"Z akého je rodu? A čo bojove zásluhy jej rodiny?"

"No, je z dobrého rodu, malého ale čestného a jej rodina sa zúčastnila mnohých bojov."

"Jej meno!"vyhŕkla ignorujúc manžela ktorý chcel prehovoriť.

"Je to Garnma dcéra Ontora."

Znovu si premerala mladíka a potom sa obrátila spať na klingonov sediacich naproti.

"Dobre, vy!"oslovila Martoka a Worfa ktorí vystrelili ako šíp."Môžete pokračovať, zatiaľ."ALE! Nedopovedala a vymenila si s Martok veľavravné pohľady. Potom odišla z izby bez toho žeby sa na nich čo i len pozrela. Martok hrdo vydýchol a zrak upieral k dverám ,zatiaľ čo sa pohľady otca a syna stretli. Alexander sa ledva držal aby po otcovi neskočil. Bez slova ho chcel obísť ale Martok ho zadržal.

"Kamže?"

"Idem preč."

"Máš sa ňou stretnúť?"Spýtal sa Worf.

"Aj keby hej nie je to tvoja vec!"

"Chápem že je to pre teba.....neprijemne."

"Tak si si to mal nechať pre seba!"Zreval nahnevane na otca. Martok pochopil čo je vo veci a usúdil že bude najlepšie keď ich chvíľu nechá aby sa porozprávali osamote. Len čo zavrel dvere Worf prehovoril.

"Nerozumiem ti."

"Presne! Ty nikdy nerozumieš!"

"Alexander, ja"............

"Bolo to tajomstvo!"

Worf až teraz pochopil. Tajomstvo medzi otcom a synom. Dobre si spomínal ako niečo podobné zažil na Zemi. Bolo to krátko potom čo jeho brat priviedol domov svoju prvú lásku. Otec ich pár dní nato vzal na stanovanie do lesa. Večer sedeli pri ohni a on im rozprával o dobrodružstvách ktoré zažil v mladosti starých láskach aj ako sa spoznal so svojou ženou. Ako sa jej dvoril, nosil jej kvety ...Worf tomu vtedy moc nerozumel. Vedel len že zvyky jeho ľudí sú diametrálne odlišné. Otec mu povedal že rozhovor medzi otcom a synom o ženách je veľké tajomstvo a súčasťou rituálu dospelosti na Zemi. Keď sa vrátili z výletu všetci sa niesli ako páví ktorí vyhrali slávnu bitku. Keď sa ich matka spýtala ako bolo len žmurkol na chlapcov a tajnostkársky pokrčil ramenami. Vtedy tomu nerozumel ale teraz už chápal. Mal si s ním sadnúť a viesť rozhovor tak ako to kedysi urobil jeho otec s ním predtým ako do toho zatiahol Martoka a celú rodinu.

"Mrzí ma že som sklamal tvoju dôveru, nemal som to v úmysle. Ja len.."odmlčal sa. Chcel to nejak zachrániť ale nenapadalo ho ako.

"Preto ste ma sem s Martokom Zavolali? Kvôli tomu že mám známosť?"

Worf sa cítil sa ako zviera v klietke.

"Ide o to že si mladý a v žilách ti koluje horúca krv a naše zvyky."

"Zadrž!"prerušil ho Alexander. "Pozri viem ako to funguje medzi mužom a ženou, aj medzi kligonmi."Worfovi spadol kameň zo srdca ale nemienil syna znovu uraziť tým žeby snáď naznačil že je neznalý, a tak pokračoval.

"Iste že to vieš, ide o to že možno nevieš že podľa našich zvykov keď sa .......sparíš so ženou je tvojou povinnosťou si ju vziať za ženu. Sirela sa zrejme obávala že..........."

"Otec!"zvolal zúfalo Alexander. Bolo očividné že je obom tento rozhovor značne nepríjemný.

"Pozri ja a Garnma sme priatelia ešte sa len spoznávame, navyše dnes už tradície nikto neberie tak vážne."Toto nemal hovoriť.

"Alexander Roženko!!!"Zvolal Worf z plných pľúc a jedným krokom bol pri synovi. Nozdry mal rozšírené a ledva sa ovládal."Ako si to myslel ? Hovor!"

"Vysvetlím ti to!"snažil sa otca upokojiť ale moc sa mu to nedarilo.

"Ja len že dnes je iná doba ako kedysi. Zvyky sú fajn ale..........skratka... nie vždy sa dodržujú."

"Si klingon!! tvoja česť je cťou tvojej rodiny a ja nedovolím aby si ju zneuctil svojim chovaním rozumieš mi!"

"Zvláštne ,hlavne že ty si ich nedodržal!"Worf pozrel prekvapene na syna.

"O čom to hovoríš?"

"O tebe a Jadzii."

"To bolo iné!"povedal pokojnejšie a posadil sa na stolicku.

"Nebolo"protirečil mu syn.

"Odkiaľ to vlastne vieš?"

"Od Ezri."

"Ezri?!"

"Áno sme v kontakte."

"Ako dlho?"

"No, už par týždňov."

"Takže Ezrie ti hovorila o našom, mojom, opravil sa vzťahu s Jadziou?!"

"Len som sa jej pýtal na par veci a náhodu jej to vykĺzlo."

"Aha"konštatoval Worf sucho.

"Hlavne jej o tom nehovor!. Worf bol nahnevaný a prekvapený zároveň. Ako malo poznal svojho syna a ako malo spolu komunikovali. Niežeby to tak nemalo byť. Klingoni sa o súkromných záležitostiach moc nezhovárali nebolo to skratka klingonské. Obidvaja však vyrastali s ľuďmi ktorý o svojich pocitoch hovoria často, niekedy až príliš a Alexander bol napol človek. Stále však medzi nimi bola bariéra klingonskej hrdosti ktorá im bránila prejaviť v plnej miere svoje pocity.

"Nič jej nepoviem. Zaujíma ma ,prečo si neprišiel pre radu ku mne?"

Vydral zo seba ťažko Worf.

"No vieš ,Ezri je poradca a ma za sebou 7 životov. Navyše bola ženou aj mužom."

"Rozumiem,"ukončil to Worf.

"Vieš aj keď som nemal vzťah s klingonskou ženou ,raz mi niekto povedal že mam srdcemajstra Basaja a budem rad ak ti budem môcť poskytnúť radu."

"Dobre, ak raz budem mat vstať s klingonkou dám ti vedieť."

Worf na Alexandra vytreštil prekvapený pohľad a ani sa ho nepokúsil skryť.

"Chceš povedať že ona nie je klingonka?!"

"Je to pozemšťanka. Má dosť netypické meno že?"

"Áno, jej meno je dosť ............netypické,"konštatoval ohúrene Worf.

"No, zoznámili sme sa v klingonskej reštaurácii."

Worf len napol vnímal Alexandrove nadšenie keď o nej začal hovoriť. V duchu si predstavil Sirellu a premýšľal či svojim daktakom zabije najprv jeho alebo Alexandra.

KONEC