Príbeh Beverly

"Doktorka Crusherová na mostík." stála som ako obarená. Vždy, keď som počula známy hlas kapitána Picarda… Stisla som komunikátor na hrudi a odpovedala. Vstala som z pohovky a vybrala sa z mojej kajuty na mostík k turbovýťahu. Vždy keď som s Jean­Lucom bola, triasla som sa. Zamilovala som sa do neho no nikdy som mu o mojich citoch nepovedala. Bála som sa, že on necíti to isté on ku mne. Vošla som do výťahu.

"Mostík." o chvíľu sa otvorili dvere. Jean­Luc sedel na kapitánskom kresle, po jeho pravici sedel Veliteľ Riker a po ľavici Poradkyňa Troi, nad ními sa týčil poručík Worf.

"Doktorka Crusherová." usmial sa keď ma uvidel a mňa to zahrialo pri srdci.. Deanna vycítila moje pocity a ja som na ňu zazrela. Výhodou bolo, že sme boli priateľky.

"Áno kapitán?"

"Choďte k prepravnému boxu, zachvílu sa sem prenese výsadková skupina z USS Astersior. Sú zranený a loď bola zničená." prikývla som. Ráznym krokom som sa ponáhľala k prepravnému boxu a až potom som si uvedomila, že celú tú dobu mi bol kapitán za pätami. Hneď ako sme prišli transport preniesol na Enterprise piatich ľudí.

"Len piati? spýtala som sa kapitána Picarda a on prikývol. Nikto z nich nebol vážne zranený, mali len povrchové zranenia, ktoré som im ošetrila. Iba jeden muž mal fraktúru lakťovej kosti, ktorú som mu napravila a ošetrila.

*****

Denník šéflekára, Beverly Crusher, hviezdny čas 48253.7 Z USS Astersior bolo prenesených päť osôb, ktoré boli zranené. Všerci mali povrchové zranenia, ktoré im boli ošetrené, lenjeden muž mal fraktúru lakťovej kosti, ktorá mu bola napravená a ošetrena.

Dokončila som denník a odyšla do svojej kajuty. Vyzliekla som si plášť a lahla si na pohovku. Rozmýšlala som. V tom som počula píp.

"Vstúpte." povedala som a v tom sa otvorili dvere a v nich sa objavil Kapitán Jean­Luc Picard, hneď ako som ho uvidela, na tvári sa mi vyčaroval úsmev.

"Neruším Beverly?" spýtal sa ma s ľahkým úsmevom na tvári.

"Nie. Dáš si niečo Jean­Luc? Sadni si." sadol si pri mňa, no nie príliš blízko.

"Earl Grey, horúci. Ďakujem." postavila som sa a išla k replikátoru.

"Earl Grey, horúci, dvakrát." povedala som a predo mnou sa zjavili dve šálky Earl Greyu. Zobrala som ich a jeden som položila pred seba a jeden pred Jean­Luca.

"Ďakujem Beverly." povedal a ja som sa na neho usmiala v tom zmysle Nie je začo. Odpil si a pozeral sa mi do očí. Nežne mi chytil ruku a pobozkal ma. Bola som zmätená. Jean­Luc ma pobozkal, myslela som, že moje city k nemu… myslela som si, že on to isté necíti ku mne. Bola som rada, že ma pobozkal no bola som aj zmätená.

"Prepáč Beverly." povedal keď sa naše pery rozišli. Postavil sa, chcel odísť no ja som ho chytila za zápestie.

"Za čo?" spýtala som sa ho a v hlase som mala zmätok.

"Za to, že… že som ťa pobozkal. Nechal som sa uniesť citmi­" v tom som sa postavila a nedovolila som mu dopovedať, tentoraz som pobozkala ja jeho.

"Beverly…" povedal s úsmevom na tvári a oči sa mu rozžiarili.

"Jea­Luc prosím…" ukazovák som mu položila na pery aby bol ticho. Užívala som si každú chvíľu s ním.

"Riker volá kapitána Picarda." ozvalo sa z komunikátora. Jean­Luc prevrátil viečka a odpovedal.

"Picard, čo sa deje veliteľ?" spýtal sa ho.

"Senzory zachytili blížiacu sa loď."

"Budem tam." odpovedal Rikerovi, chytil ma za ruku.

"Zachvílku sa vrátim Beverly." pobozkal ma na spánok.

"Budem ťa čakať kapitán." mrkla som na neho a on odyšiel.

*****

Čakala som pol hodinu, hodinu a on nikde. ​Píp​.

"Vstúpte." povedala som s úsmevom na tvári, ktorý sa mi zväčšil, keď som uvidela vo dverách Jean­Luca. Prišiel ku mne. Stál v tesnej blízkosti odo mňa.

"Takže," zdvihol jedno obočie.

"kde sme to skončili?"

"Mal si byť ticho. Stalo sa niečo?" spýtala som sa ho.

"Nič zvláštne' iba loď federácie." odpovedal. Bola som rada, že sa nič nedeje.

"Mám ťa… mám ťa rád Beverly." chytil ma za ruky a obaja sme si sadli.

"Ľúbim ťa… už dlhšiu dobu." pozrela som sa na neho a pobozkala ho. On sa na mňa pozrel a čakal, že niečo poviem.

"Aj ja teba Jean­Luc." šepla som mu do ucha a on ma objal.

"Už ťa nepustím." povedal.

*****

Ráno som sa zobudila pri Jean­Lucovi. Celú dobu sa na mňa pozeral. Usmieval sa.

"Čo?" spýtala som sa ho.

"Vieš, že si… hmmmmm… prekrásna. Beverly." usmiala som sa na neho. Jeho slová ma hriali pri srdci. Nechápem ako dokázal celú dobu skrývať city. Možno ich len nevedel vyjadriť.

"Nežartuj." zasmiala som sa.

"Kapitán na mostík." ozval sa hlas velitela Rikera. Jean­Luc, sa na mňa smutno pozrel a ja som mu zamávala.

"Hneď som tam velitel." odpovedal a rýchlo sa obliekol. Venoval mi ešte jeden bozk a odyšiel.

"Áááááaaaa…" vzdychla som si. Takéto city som necítila ani k Jackovi. Nemala by som na neho myslieť. Bolo to ťažké… Obliekla som sa a práve sa ozvalo z komunikátora. Jean­Luc.

"Doktorka Crusherová do nemocnice." oznámil.

"Áno kapitán." odyšla som z kajuty a rýchlim krokom som sa vydala do nemocnice. Bol tam Data.

"Doktorka, našli sme týchto troch ľudí v starej lodi. Sú zmrazený, v kryokomore." oznámil mi. Začala som ich zohrievať. Potom prišiel Jean­Luc.

"Ako sú na tom doktorka? Sú zmrazený?" spýtal sa ma.

"Už nie, zohriala som ich kapitán." na slovo kapitán som kládla dôraz. On zodvihol obočie. Zaviedla som Jean­Luca k pacientom. Žena a dvaja muži, jeden po pädesiatke a druhý mal okolo tridsiatky.

"Môžem ich zobudiť?" spýtala som sa Jean­Luca.

"Ešte nie, chcem tu ochranku." povedal.

"Pán Worf, prdíte do nemocnice." zavolal ho a Worf sem prišiel do piatich minút.

"Zaujímavé je, že všetci zomreli. Žena na embóliu, starší muž na chorobu srdca a mladší mal zničené takmer všetky orgány. Zrejme po požívaní drog." oznámila som stav.

"Začnite doktorka." povedal mi Jean­Luc, o niečo prívetivejšie. Prišla som k žene. Pichla som jej látku, po ktiorej sa prebrala. Pozrela sa na mňa, potom na Jean­Luca. Uvidela Worfa a omdlela. Predsa zomrela asi pred 370 rokmi.

*****

Už tri dni sú u nás na Enterprise ľudia, z 21. storočia. Sedela som na pohovke. Už som nemala čo robiť a ten mladší ma stále otravoval. Niekedy mi to bolo nepríjemný. Niekto zazvonil. Pustila som ho dovnútra. Jean­Luc. Rýchlim krokom ku mne prišiel, bol naštvaný, ani som sa ho nič nemusela pýtať.

"Myslel som si, že sa neovládnem a že mu jednu vrazím." začal.

"Upokoj sa Jean­Luc." povedala som s kľudom v hlase.

"Že, 'Zavolajte mi tú sexi doktorku.' Oh." vedela som o kom je reč, o tom chlapovi z 21. storočia.

"Jean­Luc." pozrela som sa na neho. Prst som mu položila na pery aby bol ticho. Videla som, že sa začína usmievať. Potom som si na neho sadla a začali sme sa bozkávať.

*****

Ležala som vedľa Jean­Luca. Hlavu som si oprela o jeho hruď a on ma hladil po vlasoch.

"Milujem ťa Jean­Luc. Kapitán." zase som slovo kapitán zdôraznila. On sa usmial a pobozkal mi vlasy.

"Aj ja ťa milujem Beverly." povedal.

"Nemyslíš si, že by sme to mali dať najavo, povedať to niekomu…" spýtala som sac ho po chvílke.

"Hmmmm… Neviem Beverly, či je to dobrý nápad."

"Prečo? Vieš, že je to náročné. Byť ticho? Hlavne keď tvoja kamarátka je Betazoid."

"Nemusíme to povedať každému, ale dobre teda." usmial sa na mňa a ja som ho pobozkala.

"Dnes máme voľno, obaja. Nemáš na niečo chuť?"

"Earl Grey?" spýtala som sa ho. Vedela som, že je to jeho obľúbený. Jean­Luc prešiel k replikátoru.

"Počítač, Earl Grey, horúci, dvakrát." povedal a pred ním sa zjavili dve šálky tejto teplej pochutiny.

"Ďakujem." povedala som a on prikývol. Držali sme sa za ruku, druhou rukou sme obaja držali šálky a odpíjali. Jean­Luc sa postavil a natiahol sa. Potom sme sa obaja obliekli. Sadli sme si a dopili Earl Grey. Ruku mal položenú na mojom stehne a hladil ma. Zrazu zapípalo.

"Ďalej." povedala som a dvere sa otvorili. Dnu vošla Deanna Troi. Deanna? Potichu som vzdychla. Aj tak by sa to dozvedela.

"Deanna." pozdravila som ju a Jean­Luc sa na ňu usmial, ja som sa k nemu pridala a ona nám úsmev opätovala.

"Nechcela som rušiť." povie napokon.

"Ale to nič Deanna." povie jej Jean­Luc. Ja jej ukážem aby si sadla vedľa nás. Prišla a sadla si. Ruky si prekrížila nas stehná.

"Dáš si niečo?" spýtam sa jej a ona pokrúti hlavou.

"Už by som mal ísť." povie Jean­Luc, vtisne mi pery na čelo a odíde s úsmevom.

"Takže… Nechceš mi niečo povedať Beverly?" zdvihne jedno obočie a na výslovnosť môjho mena kladie obzvlášť veľký dôraz. Nadýchnem sa a vydýchnem.

"Sme spolu. Teda ja a Jean­Luc." poviem napokon.

"Prajem vám to." usmeje sa a obíme ma.

"A čo ty a Will?"

"Ten myslí len na to, ako sa stať kapitánom…" dopovie a nahlas si vzdychne.

"To je mi ľúto. Dúfam, že sa to nejako napravý."

"Napravý sa to jedine tak, že odíde na svoju vlastnú loď a bude tým kapitánom."

***** O tri dni *****

"Doktorka Crusherová do transportnej miestnosti číslo 3." počula som Worfa.

"Už idem." odpovedala som a vzala som si kufrík s pomôckami. Vošla som do miestnosti, Jean­Luc tam už bol tiež aj s phaserom v ruke, usmial sa na mňa a ja som sa postavila vedľa neho.

"Transport." rázne povedal a než som sa stihla nadýchnuť a vydýchnuť, ocitla som sa na suchej plánine, ktorú obklopovalo pár kríkov a ďalej už bol hustý les. Will bol obklopený silovým polom. Vytiahla som trikordér a prešla som ním po ňom.

"Nevykazuje známky života, neviem ich cez to silové pole zachytiť. Ruší to­" nedopovedala som to, pretože na nás niečo vystrelilo, bolo to malé a lietalo to. Data na to začal strielať a všetci sme sa rozutekali. Jean­Luc bežal za mnou. Preskočila som krík, no za ním bola diera.

"Jean­Luc!" zakričala som a schmatla ho za ruku aby som nespadla no márne. Spadol tam so mnou.

***** Jean­Luc *****

"Beverly. Ako ti je?" spýtal som sa jej, keď som sa z nej odlepil. Sdpadol som na ňu! Som to ale hlupák.

"V poriadku." vzdychla no nepovedala to veľmi presvedčivo. Chytil som ju za nohu, no keď som si pozrel ruku, bola červená, od krvi.

"Beverly, krvácaš." povedal som jej.

"A mám zlomené zápästie." dodala. Sme v jaskyni. Každá jaskyňa by mala mať východ. Treba ho len nájsť. Po stene liezli nejaké korene. Beverly na ne ukázala.

"Odtrhni jeden a prelom ho." povedala mi a ja som tak urobil. Vo vnútri bola žltá tekutina.

"Dobre. Ochutnaj to. Ale neprehltni." nechápavo som sa na ňu pozrel a vložil si kúsok z koreňa do úst. Bol horký, vypľul som ho.

"Je to horké." povedal som jej.

"Dobre. Jód. Rozdrv tie korene a daj mi ich na ranu." povedala a ja som vzal kameň, odthol pár korienkov a drvil som ich. Potom som jej ich dal na ranu. Sykla. Začala privierať oči. Nemôže zaspať! Stratila veľa krvi.

"Beverly, nespi. Ľúbim ťa." šepol som a chytil ju za ruku.

"Aj ja teba." šepla. Snažila sa mať otvorené oči.

"Enterprise, tu je kapitán." povedal som do komunikátora. Nikto sa neozíval. Zopakoval som to dvakrát. No nič.

"Musí mať východ. Musím ho nájsť." povedal som a pustil jej ruku. Dal som jej bozk do vlasov a odyšiel som. Prechádzal som chodbou, už dobrých desať minút. Koniec. Skončila. Doprdele! Kopol som do kameňa a otočil sa. Vracal som sa späť k Beverly.

"Nespi Bev." povedal som, oči mala privreté.

"Výsadok tu Enterprise." ozvalo sa zrazu.

"Tu kapitán, Enterprise. Kde je zbytok výsadku, Riker?"

"Velitel Riker je v nemocnici, na olanéte ste zostali len vy a doktorka."

"Transportujte dve osoby."

"Áno pane." Ocitol som sa s Beverly na Enterprise. Vzal som ju na ruky a utekal som s ňou do nemocnice.

"Zvládneš to Beverly, neboj sa." utešoval som ju. Vošiel som do nemocnice, položil som Beverly na lôžko. Hneď k nej pribehla ošetrovateľka.

"Dajte mi vedieť ako je na tom." povedal som jej.

"Áno pane." odpovedala.

"Pane." ozval sa Will. Bol hneď za mojím chrbtom, sedel na lôžku.

"Will, ste v poriadku?" spýtal som sa ho.

"Už áno pane." odpovedal a ja som sa primútil k úsmevu.

***** o jeden deň *****

"Kapitán do nemocnice."

"Rozumiem." postavil som sa z kapitánskeho kresla a namieril som si to k turobovýťahu.

"Veliteľ Riker, mostík je váš." povedal som a nastúpil do výťahu.

"Nemocnica." povedal som a výťah sa rozbehol. Roztvorili sa dvere a vošiel som dnu.

"Kapitán. Doktorka Crusherova neprežila. Je mŕtva." povedala a v tom okamihu sdom nevedel čo povedať. Odyšiel som z nemocnice a išiel do svojej kajuty. Zatvoril som sa a sadol si na pohovku. Slzy mi začali stekať po lícach. Beverly je preč.

*****

Vošiel som do simulátoru ako posledný, bola tu rozlúčka s Beverly. Bol tu aj Will s Deannou, držali sa za ruku, Worf, Wesley aj Geordi a Data. Spustil som simuláciu, pred nami sa zjavila Bevery, v hrdle sa mi zjavila hrča a mrkaním som sa snažil zahnať slzy.

"Všetci ste sa tu zišli," začala Beverly,

"Pretože som zomrela. Dúfam, že sa to stalo v službe. Vybrala som si túto prácu, nikdy som to neľutovala." pozrela sa na Wesleyho.

"Wesley, synček, je mi ľúto, že ťa neuvidím vyrásť v dospelého muža, no vedz, že ťa ľúbim." treaz sa pozrela na mňa.

"Kapitán Jean­Luc Picard, milovala som ťa a vždy asj budem, ľutujem to, že si sa to dozvedel neskoro. Deanna," pozrela sa na ňu.

"Bola si mi ako sestra, najlepšia priateľka." Beverly sa teraz pozerala na nás všetkých.

"Data, ty si bol viac ľudský, než niektorí z ľudí čo som poznala, Geordi, naučil si ma vidieť veci, čo som prehliadla, Will, Worf, boli ste mi ako priatelia, boli ste nimy… Ďakujem vám všetkým, že ste sa tu stretli, mám vás všetkých rada." jej obraz zmyzol. Ja a Wesley sme odyšli ako posledný, ale obaja sme sa vydali iným smerom. Namieril som si to do svojej kajuty. Sadol som si a všimol si phaser na stole, vzal som ho do ruky.

"Ľúbim ťa Beverly, preto idem za tebou…" šepol som a phaser som si namieril na spánok. Vystrelil som. Počul som Beverly ako mi hovorí, že ma ľúbi.

Poznámka autora: Už len, že ste si prečítali tento príbeh som rada. Dúfam, že sa Vám páčil. Ak máte záujem, tento a omnoho viac príbehov nájdete na Wattpade pod menom TrekkieJedi

KONEC