Posledné vzplanutie

Obsah

• Prolog
• Kapitola 1
• Kapitola 2
• Kapitola 3
• Kapitola 4
• Kapitola 5
• Kapitola 6
• Kapitola 7
• Kapitola 8
• Kapitola 9
• Kapitola 10
• Kapitola 11

Kapitola 1

Poručík David Rand sa zahľadel do monitora počítača a pri predstave, že musí dokončiť týždennú správu o stave impulzných motorov, si ťažko povzdychol.

"To máš tak, keď máme za kapitána ženu. Všetky správy musia byť s puntičkárskou presnosťou formulované a včas odovzdané," ozval sa za hlavným inžinierom hlas s jemným nedefinovateľným akcentom, aký mohol patriť len Delťanovi.

"Hm a ešte k tomu, keď je tou kapitánkou Vulkánka," odvetil so sarkazmom v hlase Rand. Ako však znechutene vstával zo stoličky, aby sa povystieral, pocítil, ako sa začína upokojovať a podozrievavo sa zahľadel do poradcovej tváre s výrazom pokojného optimizmu: "Hej, Lian, už zase na mňa skúšaš tie tvoje feromónové triky?"

"No, feromónovými by som to práve nenazval, ale aspoň vidím, aké boli tvoje výsledky na kurzoch biochémie v Akadémii," pousmial sa Lian a potlačil zívnutie. "O chvíľu sa končí služba. Nezašiel by si na koncert? Mám na večer rezervovanú holopalubu."

"Oceňujem tvoju snahu, pán poradca, ale musím dokončiť tú správu. A akosi za obávam, že mi to zaberie celý zvyšok večera," no v zápätí sa zarazil: "I keď... Aký to je koncert?"

"Mne to síce nič nehovorí, ale ty to budeš  určite poznať. Niečo s ... mäsovým knedlíkom" a usmial sa pri predstave poskakujúcej kysnutej knedle na pódiu. I keď sa Lian veľmi nevyznal v pozemskej hudbe, veľmi sa mu zapáčila a rád spoznával nové žánre, hlavne, ak mali skupiny či interpreti tak neobvyklé mená, akými názvy jedál nepochybne boli.

"Meat Loaf?!" rozjasnili sa Randovi oči. "No, mohol by som kapitánke povedať, že som musel spustiť ešte jednu diagnózu, takže jej to odovzdám neskôr... Myslíš, že by mi to prešlo?" spýtavo pozrel na Liana, ktorý si potešene šúchal ruky.

"Ak zoberieme do úvahy, že si jediným členom posádky okrem prvého dôstojníka, ktorého kapitánka volá krstným menom a toleruje ti dva oneskorené príchody do služby za týždeň... Nieeee, určite sa na teba naštve a posadí ťa na mesiac do väzenia len preto, že jej odovzdáš správu o dve hodiny neskôr..."

"Čo tým chceš povedať?!" nenechal ho dohovoriť Rand, "že ma snáď kapitánka vníma inak než len hlavného inžiniera?"

"To že som povedal? Nie, to si povedal sám. Ja som nič také netvrdil ani predtým, ani teraz," zatváril sa vážne Lian.

Rand sa nadýchol a skrížil ruky cez prsia: "A ako znie teda tvoja odborná diagnóza?"

"Moja diagnóza?" zamyslel sa Lian. "Hm, vulkánsky život je taký dlhý a misie Deep Space také únavné... Nemyslíš, že kapitánka tiež potrebuje trochu rozptýlenia?" a len ťažko zadržiaval smiech, ktorý sa mu drel z hrdla.

"A chceš vedieť, akú by som určil diagnózu ja tebe? Si jeden perverzný, úchylný, holohlavý delťanský erotoman!" zasyčal Rand a už-už sa chcel vrhnúť na Liana. Ten ale rýchlo uskočil a zvolal: "Skrátka poradca, ako sa patrí!" a opäť sa rozosmial.

Skôr, než po Lianovi stihol hodiť záznamník, ktorý predtým ležal na jeho stole, rozsvietil sa v pracovni hlavného inžiniera žltý poplach a zároveň s ním sa ozval hlas komandéra Curtisa: "Prvý dôstojník posádke: Žltý poplach, pohotovosť všetkým vedeckým staniciam. Opakujem: Pohotovosť všetkým vedeckým staniciam."

Kapitán Saavik práve obrezávala jednu z troch hydroponických kvetín, ktoré krášlili jej pracovňu, keď znedazdajky zaznel žltý poplach spolu s Curtisovou dôraznou výzvou. Saavik sa prudko zdvihla a vzápätí pocítila ostrú bolesť. Pozrela sa na starý nôž, ktorý pri svojej záľube používala a všimla si stopu po zelenej tekutine na jeho ostrej hrane. Tá sa očividne vo chvíli, keď chcela Saavik odpovedať svojmu prvému dôstojníkovi, mierne vryla do jej pravého palca a zanechala na ňom malú reznú ranu. Položila nôž, aby si utrela špinavé ruky do pripravenej vlhkej handry a zamierila na mostík.

"Bill, podajte správu, prosím," vyzvala svojho prvého dôstojníka, černocha so športovou postavou, s ktorým minulý týždeň oslávili jeho tridsiate siedme narodeniny.

"Diaľkové senzory narazili na vyhasnutého bieleho trpaslíka asi 3,7 svetelného roku od našej pozície."

"Na bieleho trpaslíka? Výskyt takej hviezdy v tejto oblasti je nanajvýš nečakaný, ale to nevysvetľuje, prečo ste vyhlasovali žltý poplach," konštatovala Saavik, no veľmi dobre si uvedomovala, že Curtis je človek, ktorý si tú najzaujímavejšiu informáciu necháva vždy nakoniec.

Komandér jej tušenie nesklamal: "Ak je to biely trpaslík, je zrejme jedným z mála telies, ktoré sem bolo pritiahnuté gravitačnými silami našej Galaxie z rozpadajúceho sa ostrova Sagittarius. A čo viac, zachytávame odtiaľ akýsi signál na veľmi nízkych rádiových frekvenciách."

Stupeň Saavikinho záujmu sa okamžite zvýšil. "Rádiové frekvencie? Dokážete ten signál bližšie špecifikovať?"

"Zatiaľ sme príliš ďaleko a signál je veľmi slabý, ale zdá sa, že sa jedná o akýsi maják alebo bóju, ktorá vysiela rovnaké impulzy každé tri minúty."

"Presne tri minúty?" pozdvihla pravé obočie Saavik a pochybovačne pozrela na Curtisa.

"Každých stoosemdesiatdva sekúnd a trinásť stotín, kapitán," usmial sa prvý dôstojník, pričom sa mu okolo kútikov úst vytvorilo niekoľko brázdičiek. Neboli to ešte vrásky, to nie, napriek tomu však jemné priehlbinky dávali tušiť, že komandér už dávno nie je farmárskym výrastkom odkiaľsi z Oklahomy, akým však od pohľadu kedysi býval.

"Ste si istý, že hovoríme o bielom trpaslíkovi a nie o nejakom druhu kvazaru?"

Curtis prešiel cez mostík k stanici vedeckého dôstojníka, ktorého funkciu zastával. Chvíľu behal prstami po konzole, na čo sa na obrazovke objavilo dvojrozmerné znázornenie hviezdy spolu s ekliptikou jej dráhy. "Ako vidíte, rovníkové pásmo objektu nezaberá priestor, v ktorom sa nachádzame. Čo znamená, že ak by sa aj jednalo o kvazar, nemohol by vysielať našim smerom."

"A to znamená, že ten signál je s najvyššou pravdepodobnosťou umelého pôvodu," dodala s letmým úsmevom Saavik. "Pán Guestrow," obrátila sa na kormidelníka, "zmena kurzu: jeden, jeden, osem - bodka - šesť. Znížte rýchlosť na warp 2."

"Rozumiem, kapitán. Mením kurz a upravujem rýchlosť."

Saavik sa presunula ku kapitánskemu kreslu a s uspokojením sa doň posadila. Pritom na chvíľu dovolila preniknúť svojou mysľou dráždivý pocit vzrušenia pred neznámom, ktoré ju očakávalo...

Následuje:
Kapitola 2