Posledné vzplanutie

Obsah

• Prolog
• Kapitola 1
• Kapitola 2
• Kapitola 3
• Kapitola 4
• Kapitola 5
• Kapitola 6
• Kapitola 7
• Kapitola 8
• Kapitola 9
• Kapitola 10
• Kapitola 11

Kapitola 2

Počulo! Počulo jeho šepot a on cítil, ako sa k nemu blíži. Jeho vnútro po večnosti začalo opäť ožívať, no bolo tu čosi... Niekde bola tma, niekedy dávno, niekde bolo niečo, cez čo svoju pamäť nedokázal preklenúť. Vedel len, že vtedy skoro prestal volať, že ho takmer pohltila temnota. Trvalo mnoho obehov, kým opäť precitol, no niečo, niečo chýbalo, akoby niečo spretŕhalo jeho vnútro a on už odvtedy nevedel nájsť cestu k svojmu zmyslu... Nevedel už, prečo volá, za kým a kto mu to prikázal. Ale vedel, že musí volať, až kým mu niekto neodpovie. A teraz konečne dostane odpoveď...

"Kapitánov denník, hviezdny dátum 57011.2. Hoci naša misia Deep space s úlohou preskúmať hraničné pásmo medzi horizontálnym okrajom alfakvadrantu Mliečnej cesty a medzigalaktickým priestorom do tejto chvíle nezaznamenala známky aktivity vyššieho civilizačného stupňa, zachytili naše senzory dnes o 1753 lodného času rádiový signál neznámeho pôvodu. Ten prichádza z okolia hviezdy pvd. typu biely trpaslík, ktorý sa nenachádza na žiadnej z dostupných hviezdnych máp. Rozhodla som sa prerušiť náš let k hmlovine XG 986123, aby sme pôvod signálu bližšie preskúmali."

Saavik ukončila záznam do denníka a premerala si pohľadom celý mostík. Vstala zo svojho miesta a postupne začala prechádzať okolo jednotlivých staníc a konzol. Tento zvyk si uchovávala už od kadetských čias a pomáhal jej sústrediť svoje myšlienky na nadchádzajúcu úlohu. Zastala až pri pozlátenom štíte, ktorý bol pripevnený na hladkej, oceľovo šedej stene. Hoci nemal žiadne funkčné určenie, Saavik odvtedy, ako dostala svoje prvé velenie, veľmi dobre chápala, že tento štít plní na každej lodi viac než dôležitú úlohu. Pristúpila bližšie a už po deväťdesiaty siedmy raz si prečítala vytlačený nápis pod emblémom Flotily:

USS SYBARIS

NEBULA CLASS - FIRST STARSHIP TO BEAR THE NAME - REGISTRY NUMBER NCC-62012 LAUNCHED

STARDATE 45027.5

UTOPIA PLANITIA YARDS - UNITED FEDERATION OF PLANETS

COMANDED BY:

CPT. SAAVIK 2367-2370

CPT. TAMATAWE, RYUICHI 2371-2371

CPT. SAAVIK 2372-

"...To Boldly go where  no one has gone before."

Po krátkej chvíli odvrátila zrak, pretože  sa otvorili dvere turbovýťahu a vstúpil Lian. "Kapitán, počul som žltý poplach. Potrebujete moju pomoc?"

"Zatiaľ nie, nadporučík, ale som rada, že ste tu. Zachytili sme neznámy signál a v rámci možnosti prvého kontaktu by som vás rada mala na mostíku," odvetila mu Saavik.

Delťan kývol súhlasne hlavou, pomaly a vyrovnane, akoby neprešiel, ale priam doletel bezstarostne ani motýľ k svojmu kreslu. Saavik v duchu vždy obdivovala Lianovu rasu. Delťania boli jednou zo starších členských svetov Federácie a hoci sa spočiatku vo veľkej miere angažovali v diplomatických kruhoch i vo Flotile, postupne sa väčšina z nich opäť vrátila k pôvodnému životu vo svojej komunite na Delte IV. Vysoký stupeň senzibility, empatie a pocitu spolupatričnosti z nich robil vynikajúcich komunikačných dôstojníkov a predovšetkým poradcov. Jediným problémom bola ich neobvykle vysoká sexuálna aktivita. Tá súvisela s uvoľňovaním hormónov vyvolávajúcich u ostatných členov posádky reakcie, ktoré im nepríliš napomáhali pri plnení pracovných povinností. Hoci to robilo Saavik starosti, Lian tak, ako ostatných 112 príslušníkov jeho rasy vo Flotile, pri nastúpení služby sľúbil obmedziť svoje sexuálne potreby na prípustnú mieru. Čo sa tým ale presne myslelo, nebolo nikomu jasné. Bolo však isté, že sa jednalo o ústupok velenia Flotily na žiadosť delťanskej vlády po tom, ako nastali u mnohých zdravotné problémy následkom prísahy celibátu, ktorý musel každý dôstojník delťanského pôvodu pred nástupom do služby v minulosti skladať.

Saavik vytrhlo z myšlienok jemné zachvenie paluby.

"Naša rýchlosť sa znížila o 0,02 warp, kapitán," ozval sa zmätene Uwe Guestrow, mladý kormidelník, ktorý len pred necelým rokom ukončil štúdium na Akadémii.

"Ako je to možné, praporčík?" spýtal sa Curtis a nahliadol cez plece Guestrowovi, aby sa presvedčil o jeho slovách.

"Nemám tušenie. Nezadával som žiadne príkazy na zmenu rýchlosti, nezaznamenávam ani žiadnu poruchu, pane."

Saavik siahla rukou ku komunikátoru, keď v tom zacítila ďalšie, tentokrát silnejšie zachvenie. "Saavik volá strojovňu. Pán Rand, podajte správu. Čo je dôvodom zníženia našej rýchlosti o..." pozrela na kormidelníkovu konzolu ".. 0, 17 warp?"

"Práve sa to pokúšame zistiť, kapitán. Ale už teraz môžem povedať, že lodné systémy sú v poriadku a vo vstrekovaní hmoty a antihmoty do reaktora, rovnako ako v energetickom vedení do oboch gondol, nie sú žiadne chyby. Myslím, že sa skôr jedná o nejakú fluktuáciu v subpriestorovom poli."

"Ak je chyba skutočne v subpriestore, David," Lian zbystril pozornosť a bol si takmer istý, že po vyslovení krstného mena hlavného inžiniera pocítil v pozadí Saavikinej reči na krátku, takmer nepostrehnuteľnú chvíľu, malú, ale významnú zmenu, "čo ju mohlo zapríčiniť?"

"To vám teraz s určitosťou neviem povedať, ale bolo by zrejme lepšie, keby sme prešli na impulznú rýchlosť."

"Rozumiem," pritakala kapitánka a pozrela na Guestrowa, ktorý splnil nevyslovený rozkaz.

Sybaris v momente obklopila temnota, len v diaľke narušovaná slabým svitom niekoľkých hviezd.  

Zo zadnej časti mostíka sa ozval Curtis: "Kapitán, myslím, že mám teóriu..." a kontroloval údaje, ktoré sa mu objavili na obrazovke.

"Komandér?" obrátila sa Saavik za Curtisom a údajmi, ktoré si dal počítačom vyhodnotiť.

"Neviem ako, ale súvisí to zrejme s tou hviezdou, respektíve s jej minulosťou," odpovedal zadumane Curtis, snažiac sa pochopiť, čo mu chce počítač povedať.

Saavik sa zamyslela a zadumane pozrela na Curtisa. "Bill, poďte so mnou. Komandér Lian, mostík je váš," na čo zamierila k turbovíťahu.

Ešte predtým, než sa dvere výťahu zatvorili, začul poradca v úlohe veliaceho dôstojníka mostíka príkaz: "Paluba 17!"  Pokiaľ si dobre spomína, nachádza sa na  sedemnáctej palube oddelenie stelárnej kartografie.

Saavik vstúpila spolu s Curtisom do priestornej miestnosti, ktorej zahnuté steny tvorili veľkú plochú obrazovku. v strede miestnosti, ku ktorému viedlo spojovacie mólo, stála kruhová stanica s konzolou. Curtis si k nej sadol a aktivoval ju, na čo obrazovka ožila a zo sekcie stelárnej kartografie sa naraz stala spleť miliónov svetiel a farieb Galaxie.

Curtis nečakal na kapitánkine inštrukcie a sám zadal počítaču požadované príkazy. Obraz sa začal meniť - Mliečna cesta sa na chvíľu zmrštila  a spolu s ňou akoby celý vesmír. Objavili sa Magellanove mraky i Andromeda a niekoľko ďalších trpasličích hviezdnych ostrovov.

Saavik sa potichu pozerala na túto nádheru a mala dojem, že pláva spolu s vesmírom, ktorý sa pred jej očami rozprestieral. Keď obraz Galaxie preťali dve pravouhlé čiary a jedna časť Mliečnej dráhy, takto vymedzená, sa zväčšila tak, že teraz vyplnňovala celú obrazovku, objavila sa sústava križujúcich sa čiar a čísel znázorňujúca jednotlivé sektory. Saavik zaostrila zrak na spodnú časť obrazu: "Bill, zväčšite sektory 727 až 731 a 827 až 831."

"Zväčšujem" a obrazovka zostala teraz až na niekoľko výnimiek takmer tmavá. Tieto sektory boli na samom okraji horizontálnej časti kvadrantu, čo znamenalo, že tu existovalo len minimum vesmírnych telies a atómov jednotlivých látok, vo vnútornej časti galaxií inak tak bežných a potrebných pre formovanie hviezd a života. A predsa lodné senzory zaznamenali bieleho trpaslíka, hviezdu, ktorá na tomto mieste nemala čo robiť.

"Zvýraznite všetky hviezdy vo vyznačených sektoroch." Objavili sa tri - vlastne to ani neboli hviezdy, ale obrie plynové planéty, ktoré pri svojom formovaní v tejto oblasti nenašli dosť vodíka na to, aby vo svojich jadrách spustili termonukleárnu reakciu.

A potom tu bol tento záhadný biely trpaslík, ktorého si Mliečna dráha ukradla od zanikajúcej trpasličej galaxie Sagittarius. Bola to jediná skutočná hviezda v tejto oblasti. Najbližšou telesom bola až bezsústavná hviezda G 36512, vzdialená 18 svetelných rokov, v Mliečnej dráhe veľmi neobvyklý typ hviezdy. Saavik by neudivilo, keby mala aj táto hviezda podobný pôvod ako ich biely trpaslík.

"Vykonajte spektrálnu analýzu uvedených sektorov, Bill," požiadala Saavik a zamyslene sa oprela o roh konzoly.

Curtis prstami letmo prešiel po povrchu obslužnej stanice: "Počítač bude potrebovať na spracovanie výsledkov spektrálnej analýzy približne tri minúty."

Saavik miesto odpovede kývla hlavou a naďalej sa pozerala na priestor, ktorý sa pred ňou rozprestieral. Preto Curtisa prekvapilo, keď sa zrazu ozvala: "Bill, viem, že toto nie je to správne miesto ani čas, ale málokedy máme možnosť byť osamote a rozprávať sa medzi štyrmi očami. Nielen ako kapitán a jeho prvý dôstojník, ale predovšetkým ako ľudia, ktorí si navzájom dôverujú."

Curtis chvíľu mlčal a potom sa pozrel Saavik priamo do očí: "Ide o poručíka Randa, nemýlim sa?"

Saavik sa hlboko nadýchla: "Áno... Zaujímalo by ma, prečo kapitán Tamatawe, tesne pred tým nešťastným incidentom, odvolal z funkcie hlavného inžiniera Sybaris, nadporučíka Garjanova a nahradil ho práve... poručíkom Random."

"Nuž, pokiaľ viem, tak Garjanov s kapitánom od prevzatia velenia na lodi nemal práve najlepšie vzťahy. Už pri prvej inšpekcii strojovne sa neuveriteľne pohádali, pretože Garjanov urobil na prívodových energetických cievkach v šiestich sekciách úpravy, ktoré, ako tvrdil kapitán, neboli v súlade s normami Flotily. Preto ich mal okamžite vrátiť do pôvodného stavu, ale Garjanov to odmietol. A tak bol oheň na streche."

"A to bolo dôvodom na jeho preloženie a degradovanie?"

"Nie, to ešte nebolo všetko. Tamatawe bol schopný pohnať naporučíka až na vojenský súd, to som si istý. Garjanov najprv odmietal urobiť  akýkoľvek ústupok. Naliehal som na neho, nech si nerobí zbytočné problémy a nech radšej požiada o preloženie, ale on tvrdohlavo odmietal, i keď si musel veľmi dobre uvedomovať, že každý kapitán by sa o neho pobil..."

"Iste, iste, o týchto skutočnostiach som už informovaná, stálo to v Tamateho i vašej správe. Ale skôr by ma zaujímalo, aký je váš názor na nehodu na spomínaných energetických cievkach, kvôli ktorej Garjanova nechal zavrieť a nakoniec ho odvolal spolu s degradovaním na poručíka," prerušila Curtisa  Saavik, keď sa na chvíľu odmlčal.

"Kapitán, musím vás požiadať, aby ste si to, čo vám teraz poviem, nechali pre seba," stíšil trochu hlas Curtis.

"Samozrejme sa na to môžete spoľahnúť, komandér," odvetila mu Saavik rozhodne.

"Tak teda dobre," povzdychol si Curtis. "Ak sa ma pýtate na to, či sa domnievam, že niekto tú nehodu zapríčinil zámerne, tak áno, skutočne si to myslím. Jaromir Garjanov je jeden z najlepších inžinierov, akých som vo svojom živote stretol. Chyby, z ktorej ho obvinil Tamatawe, by sa nedopustil ani kadet tretieho ročníka na Aka..."

"Spektrálna analýza ukončená," zaznel odrazu v rozľahlej miestnosti ženský, bezfarbený hlas počítača.

Obaja vzhliadli na obraz, ktorý sa pred nimi ukázal a obaja takmer prestali dýchať, keď si uvedomili, na čo sa pozerajú.

"Bill, prispôsobte parametre zameranej oblasti tak, aby sme získali pohľad z perspektívy pozemského pozorovateľa."

Saavik ešte ani nestihla dopovedať a Curtis už zadával počítaču inštrukcie. Očividne myslel na to isté, na čo i ona.

Obraz začal reagovať a v priebehu troch sekund úplne zmenil svoju štruktúru. Curtis teraz spoznával známe obrazce a súhvezdia, na ktoré sa pozerával vo svojom detstve cez škáru v strechce velikánskej stodoly, celý zaprášený od kôp sena, v ktorom cez letné teplé noci s kamarátmi spávali a snívali o nekončiacich vesmírnych dobrodružstvách. Nenechal však odviesť svoju pozornosť týmto pohľadom a opäť začal usilovne diskutovať s počítačom, pričom svoj postup komentoval: "Vraciam časomer a upravujem časopriestor rýchlosťou 25 rokov za sekundu."

Obraz sa spočiatku zdanlivo nemenil, no už po chvíľke sa jeho stred počal rozjasňovať, až sa rozsvietil do silnej modrej žiary. Curtis okamžite reagoval a zastavil odpočítavanie. "Sme v hviezdnom čase, vlastne v mesiaci august roku 2048 gregoriánskeho kalendára..." a zarazil sa, keď si uvedomil spojitosť výsledkov svojho výpočtu s obrazom na stene. "Kapitán, hviezda, z ktorej prichádza ten signál, nie je biely trpaslík, ale neobvykle malá neutrónová hviezda. Podľa počítačových dát sa jedná o pozostatok eruptívnej premennej hviezdy, očividne supernovy typu II. Podľa tvaru svetelnej krivky a spektra bola absolútna jasnosť supernovy v maxime približne..." Curtis neveriacky vydýchol,"... približne -24m. Kapitánka, tá supernova nemohla byť nič iné než..."

"...Svetlo nádeje," dopovedala Curtisove slová Saavik.

Obaja dôstojníci na seba pozreli a Curtis si všimol, že Saavik sa ani nesnaží skryť svoje prekvapenie.

"Zavolajte všetkých vedúcich dôstojníkov do konferenčnej miestnosti," zavelila, keď sa obrátila na odchod. Bola už pred dverami, keď ju dostihol Curtisov hlas: "Kapitán, ako sa náš rozhovor týkal poručíka Randa?"

Saavik zostala stáť, ale neobrátila sa. Miesto toho len, akoby mimochodom, odpovedala: "Chcem odvolať poručíka Randa z postu hlavného inžiniera, akonáhle sa skončí táto misia a Sybaris zakotví na Hviezdnej základni 287."

"Prosím?" vypadlo z Curtisa, ktorý neveril vlastným ušiam. Zdalo sa, že mu to robí väčšie problémy, než strávenie obsahu informácií, ktoré im pred chvíľou poskytol počítač. "Kapitán, David Rand je síce trochu... svojrázny v plnení niektorých svojich úloh, ale je to veľmi dobrý inžinier."

Saavik pootočila hlavu doľava, práve tak, aby Curtis zaznamenal jej kamenný výraz: "Máte pravdu, poručík Rand JE dobrý inžinier. Ale nie taký dobrý ako veliteľ Garjanov."

Skôr, než stihol prekvapený Curtis čokoľvek namietnuť, dvere stelárnej kartografie sa za vychádzajúcou ženou so syčaním zatvorili.

Následuje:
Kapitola 3